Spôsob zrakového vnímania
Zrakové vnímanie je výsledkom stimulácie nervových buniek sietnice (tyčiniek a čapíkov), určených na prijímanie svetelného podráždenia. Stupeň podráždenia zodpovedá intenzite a farbe svetla, dopadajúceho do oka. Podnetom pre oko sú elektromagnetické vlny v rozsahu viditeľného svetla. Vstupujú do oka zrenicou a ďalej sú pomocou opticky aktívnych svetlolomných médií oka (rohovkou a šošovkou) sústredené do fókusu a na sietnici je následne vytváraný obraz. Optický systém oka vytvorí v žltej škvrne (miesto najostrejšieho videnia) stred vnímaného obrazu, ktorý je vo fyziologických podmienkach jasný a ostrý, ale zrkadlový a prevrátený na hlavu.
Vytvorením obrazu na úrovní zmyslových elementov sietnice (tyčinky a čapíky) svetelné lúče vyvolajú fotochemický proces. Počas tohto procesu je žiarivá energia svetla premieňaná chemickou reakciou na sériu elektrických impulzov. Následne sú prenesené nervovými dráhami do kôry mozgu, kde sú premietané na obrazy jednotlivých objektov v priestore a čase.
Komunikáciu medzi mozgom a zrakovými receptormi zabezpečuje zraková dráha. Prebieha od zmyslových buniek sietnice, až po zrakové centrá v mozgovej kôre.
